História


Sídlisko založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1365.
Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1372. Bola majetkovou súčasťou panstva Čičava. Neskôr ju vlastnili Barkóczyovci a Szirmayovci. V roku 1600 malo sídlisko asi 5 poddanských domov. V rokoch 1715 až 1720 tu postupne hospodárilo 9 až 10 poddanských domácností, v roku 1828 bolo 32 domov a 239 obyvateľov, v roku 1900 193 obyvateľov, v roku 1970 212 obyvateľov.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením drevného uhlia a povozníctvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice.

Ako všetky obce v minulosti, ani Bžany doteraz nemali a v minulosti ani nemohli mať vlastný erb. Vznik erbov siaha do raného stredoveku, do krajín západnej Európy. Spočiatku ich používala výlučne šľachta, a to z čisto praktických dôvodov. V dobe, keď neexistovali uniformy a šľachtici na koňoch bojovali v brnení, slúžil štít so znamením na odlíšenie jednotlivých rytierov v boji.
Tomuto praktickému hľadisku bola vtedy a stále vlastne je podriadená aj tvorba erbov.
Základom erbu je totiž štít, dodnes tvarovo vychádzajúci zo stredovekých vojenských štítov a na ňom umiestnené znamenie, ktoré by malo byť predovšetkým jednoduché, dobre viditeľné a ľahko rozpoznateľné. Na základe týchto požiadaviek vznikla a rozvíja sa veda o tvorbe a štúdiu erbov – heraldika. Heraldika má prísne pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať aj v súčasnosti, keď už dávno zanikla prvotná funkcia erbov a tieto platia i pre tvorbu obecných erbov.
Neskôr nadobudli erby popri vojenskej aj funkciu právnu (administratívnu), ako znaky totožnosti ich majiteľov.
Tak vznikli erby slobodných miest a cirkevných inštitúcií. Obce majú právo prijímať používaj vlastný erb až v súčasnosti. Obce ani zemepanské mestečká v minulosti nemali erby v pravom slova zmysle. Neznamená to však, že nedisponovali vlastnou špecifickou symbolikou, ktorá bola nutná už z praktických dôvodov. V obecnej administratíve museli používať obecnú pečať s vlastným symbolom (niekedy iba s nápisom). Táto pečať slúži najčastejšie ako hlavný heraldický prameň pri tvorbe obecných erbov.

V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nám nepodarilo nájsť obecnú pečať so znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti sa pečať Bžian nenachádza vôbec a najstaršou pečaťou, ktorá je na písomnostiach uložených v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi, je až odtlačok nápisovej pečate, ktorá však neobsahuje žiadne znamenie, využiteľné ako podklad pre vytvorenie erbu.
Podobne je to v prípade novších pečiatok zo začiatku 20. storočia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom sa možno domnievať, že obec v minulosti azda ani nevlastnila takúto pečať.

Preto bolo potrebné pristúpiť k tvorbe úplne nového erbu. Po konzultáciách s obecným úradom sa ako vhodné ukázalo vychádzať pri tom z názvu obce. Erbovým znamením sa tak stala baza, obsiahnutá v slovenskom a ešte jasnejšie v starom maďarskom názve obce (Bodzás). Na želanie obecného zastupiteľstva boli vyhotovené dva návrhy: s kvetom bazy a s kalamárom, symbolizujúcim atrament, vyrábaný v minulosti z plodov bazy. Erb vytvorený na tomto základe sa po jeho prijatí stal tzv. hovoriacim erbom, aké používa nejedna obec resp. mesto na Slovensku i iných krajinách.

Erb
V striebornom (bielom) poli štítu zelená vetvička bazy, s čiernymi plodmi.

Štít neskorogotický

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Bžany po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.